Diéta pri peritoneálnej dialýze

Diétny režim  je neoddeliteľnou súčasťou liečby dialyzovaných pacientov.

  1. Kalorický príjem má byť 30-35kcal (126-147 kJ) na kilogram telesnej hmotnosti.
  2. Príjem bielkovín má byť 1,2 – 1,5gramu na kilogram hmotnosti tela. Je to viac ako u hemodialyzovaných pacientov, pretože straty do dialyzčného roztoku sú tu významnejšie.
  3. Príjem tekutín záleží na zvyškovej diuréze ( množstva vylúčeného moča) a ultrafiltračnej schopnosti pobrušnice. Tá je individuálna a je potrebné ju testovať (tzv.PET test). Všeobecne platí, že príjem a výdaj tekutín musí byť v rovnováhe. Orientačne sa dá stanoviť príjem tekutín zo súčtu zvyškovej diurézy a dennej ultrafiltrácie, ku ktorej pričítame straty tekutín potením a dýchaním t.j. 400-500ml.
  4. Príjem kuchynskej soli je potrebné obmedzovať. U anurických pacient (pacienti ktorí vôbec nemočia) obmedzujeme soľ na 1-2g denne, pacientom s diurézou na 1000mol možno povoliť 3-4 gramy soli. Väčší príjem soli ma za následok väčší smäd, pacient viac pije a tekutina sa hromadí v tele. Prevodnenie je obzvlášť nebezpečené pre pacientov so srdcovou slabosťou a vysokým krvným tlakom.
  5. Príjem draslíka ( kália) väčšinou  nie je potrebné znižovať, draslík sa pri peritoneálnej dialýze odstraňuje neustále, skôr sa stretávame s nízkou hladinou draslíka. Povolené množstvo je 3-4 gramy denne.
  6. Príjem vápnika (kalcia) je individuálny, väčšinou okolo 1 gramu denne.
  7. Príjem fosforu je treba obmedziť vždy, odporúčaný príjem je 1,5 – 2,0 gramu denne. Vzhľadom k vyššiemu príjmu bielkovín je aj vyšší príjem fosforu. Viazače fosforu však obsahujú vápnik, ktorý spolu s vitamínom D sa vstrebáva. Tento prebytočný vápnik sa odstraňuje nízkokalciovými dialyzčnými roztokmi.
  8. Vitamíny – podáva sa väčšinou vitamín C, kyselina listová (acidum folicum) a vitamín B6 (pyridxín) v rovnakých dávkach ako pri hemodialýze.

Ako prebieha zaškolenie pacienta a ako je pacient kontrolovaný?

S výukou  peritoneálnej dialýzy začíname buď ešte v nefrologickej ambulancii, alebo behom hospitalizácie, keď má pacient zavádzaný katéter. Pokiaľ si pacient nie je schopný sám vykonávať peritoneálnu dialýzu, môže výmenu vykonávať ktokoľvek, kto sa potom bude o pacienta starať. Výuku – edukáciu – zaisťuje špeciálne vyškolená zdravotná sestra. Pacient, ktorý si vykonáva CAPD musí mať kedykoľvek možnosť zatelefonovať na svoje dialyzačné stredisko - v domácom prostredí je podľa potreby pacient navštevovaný zdravotnou sestrou. Pacientovi kontroluje krvný tlak, pulz, teplotu, miesto vyústenia ketétra a pripomenie ako správne vykonávať výmeny a ako riešiť možné problémy. Zaistí tiež v predstihu zásobenie pomôckami a doplní údaje v dokumentácii. Kontroly v dialyzačnom stredisku sú spravidla jedenkrát za mesiac, kedy sú vyšetrení lekárom, majú odobratú krv a vykonajú sa potrebné vyšetrenia. Viazanosť na stredisko je podstatne menšia ako u hemodialýzy, pacienti môžu ľahšie cestovať.

Kedy je potrebné kontaktovať dialyzačné stredisko?

  1. Pri podozrení na zápal pobrušnice- peritonitídu. Je to najzávažnejšia a obávaná infekčná komplikácia, kedy infekcia prenikne do brušnej dutiny. Najčastejšie k nej dôjde pri nedodržaní sterilného postupu pri vykonávaní výmeny dialyzačného roztoku. Prejaví sa zakalením dialyzačného roztoku, bolesťami brucha, napätím brušnej steny, teplotou, zvracaním alebo hnačkou.
  2. Pri podozrení na infekciu okolo vústenia katétra, ktorá sa prejavuje začervenaním v mieste výstupu katétra, zdurením a hnisavým výtokom. Infekcia pozdĺž katétra (tunelová infekcia) je podstatne závažnejšia infekcia a prejaví sa aj teplotou a bolesťou brucha.
  3. Pri technických komplikáciách (napr. netesnosť koncovky).
  4. Pri zmene farby dialyzátu ( ružový pri krvácaní) alebo jeho zakalenie
  5. Pri veľkých výkyvoch krvného tlaku
  6. Pri problémoch s vypúšťaním a napúšťaním dialyzátu
  7. Pri akýchkoľvek zdravotných problémoch.


Kedy sa peritoneálna dialýza nedá vykonávať?

Peritoneálnu dialýzu nemožno vykonávať u pacientov s akútnym zápalom orgánov brušnej dutiny, u tzv. karcinomatózy pobrušnice a fibróze pobrušnice. Relatívnou kontraindikáciou sú stavy po brušných operáciách, po opakovaných zápaloch, brušnej prietrži, kolostomii a imunosupresívnej liečbe. Takisto nie je možné vykonávať tento druh liečby ak pacient nespolupracuje alebo pri nedostatočnom sociálnom zázemí pacienta.

Aké sú výhody peritoneálnej dialýzy?

  1. nie je potrebný cievny prístup
  2. menšia záťaž srdcovo-cievneho systému
  3. dobrá kontrola krvného tlaku
  4. nedochádza ku krvným stratám, nepoužíva sa heparín
  5. znížené riziko prenosu vírusových ochorení
  6. dlhšie sa zachováva zvyšková funkcia obličiek
  7. liečba prebieha v domácom prostredí
  8. volnejšia diéta
  9. finančne je peritoneálna dialýza menej nákladná ako hemodialýza

Aké sú nevýhody peritoneálnej dialýza v porovnaní s hemodialýzou?

  1. riziko zápalu pobrušnice
  2. nutnosť trvalého peritoneálneho ketétra
  3. riziko vzniku brušnej prietrže – kýly
  4. liečba prebieha denne
  5. pri zníženej priepustnosti peritonea je menej účinná
  6. málo účinná môže byť aj u svalnatých alebo obéznych pacientov

Kedy dávame peritoneálnej dialýze prednosť?

  1. pri ochorení srdca s výrazne zníženou funkciou ľavej komory
  2. pri nemožnosti zaistiť cievny prístup pre hemodialýzu
  3. pri zlej korekcii vysokého krvného tlaku, po cievnej mozgovej príhode
  4. krvácavé stavy, kde celkové antikoagulanciá (heparinizácia) je riziková
  5. pri zlej dostupnosti dialyzačného centra

Aké sú možnosti liečby diabetikov peritoneálnou dialýzou?

Pri liečbe diabetikov s chronickým zlyhávaním obličiek je účinnosť peritoneálnej dialýzy porovnateľná s hemodialýzou. U týchto pacientov býva problematické vytvoriť kvalitný cievny prístup, často bývajú títo pacienti obehovo nestabilní, častejšie majú krvácavé stavy. To všetko môže mať vplyv pri rozhodovaní aký druh liečby zvoliť. Peritoneálna dialýza sa zdá byť výhodnou alternatívou. Nevýhodou pre diabetikov je obsah glukózy v dialyzčnom roztoku. Vyžaduje to úpravu liečby. Diabetici sú rizikovou skupinou z viacerých dôvodov komplikácie dialyzačnej liečby sú u nich častejšie pri oboch typoch dialyzčnej liečby. Jedná sa najmä o infekčné komplikácie, rýchlejšie postupuje postihnutie ciev a srdca. Liečba je preto náročnejšia a zložitejšia.

Autor článku: MUDr. Eva Kolesárová

Dátum zverejnenia: